Odvetvie zamerané na výrobu predmetov z kože. Stredovekí remeselní taškári, ktorí zhotovovali z kože cestovné kufre, kožené ležadlá a stoličky, tašky na náboje a pod., sa zameriavali na výrobu pre vyššie vrstvy spoločnosti. Boli to remeselníci veľmi zriedkaví, hoci už v roku 1439 založili v Košiciach spolu s mieškarmi cech. Bol jedinou cechovou organizáciou

Remeselná výroba sediel na kone, sedadiel a čalúnenia do kočov, bričiek a iných dopravných prostriedkov, puzdier na tašky a ďalších drobnejších výrobkov.

Výroba sediel je temer taká stará ako jazda na koňoch, vo forme remeselnej výroby ju na Slovensko priniesli nemeckí kolonisti. Sedlárske cechy vznikali od 16. storočia

Koža je svojimi vlastnosťami jedinečný a dodnes nenahraditeľný prírodný materiál. Môžeme povedať, že je bezpochyby taká stará ako ľudstvo samo. Spracovávanie zvieracích koží patrilo medzi prvé činnosti, ktorými sa človek vo svojej dlhej histórii zaoberal. Podobne ako textilný a odevný priemysel patrí k najstarším odvetviam spracovateľského priemyslu. Textil vyrábali ľudia pre vlastnú potrebu s využitím domácich textilných surovín už v dávnoveku. Časom domácu ľudovú výrobu nahradila manufaktúrna, ktorá už využívala nové materiály, efektívnejšie výrobné postupy a rôzne nástroje.

Remeselná výroba remeňov, popruhov, konských postrojov, opaskov, hnacích remeníc transmisií vodných kolies i parných motorov. Na Slovensku vzniklo 11 samostatných remenárskych cechov. V roku 1890 bolo v župách na území Slovenska 633 remenárov a sedlárov. Drobnými remenárskymi výrobkami, ktoré slúžili roľníckemu obyvateľstvu, boli návlaky (remene na uväzovanie krpcov) i ozdobné remene na haleny a širice. Veľký sortiment remenárskych výrobkov umožňoval uplatnenie tohto remesla najmä tam, kde bolo vo zvýšenej miere

(koželužstvo, smradárstvo, grznárstvo)

remeselná a domácka výroba zameraná na spracovanie surových zvieracích koží na useň. Do 18. storočia spracovávali kožu aj ševci, ktorí ju potrebovali na výrobu lacnejšej obuvi. Samostatné garbiarske cechy vznikali od 16. storočia v slobodných kráľovských mestách, od 17. storočia aj mimo nich. Prvý vznikol v Prešove (1503), ďalšie

Remeselné a domácke spracovanie kože a výroba jednoduchej obuvi. Prvé zmienky o ševcoch na Slovensku pochádzajú zo 14. storočia z Bratislavy (1376) a Prešova (1377). Najstaršie zachované cechové artikuly ševcov na Slovensku sú z Podolínca (1415). Ševci spracúvali kože činením (dubením) v dubovom triesle. Po vzniku čižmárstva (16. storočie) sa ševcovstvo zameralo na výrobu staromódnej, lacnejšej obuvi, najmä krpcov.